DNI sa rozdeľuie do troch kategórií

DNI sa rozdeľuie do troch kategórií.
Typ I inzulin - dependentný DM (IDDM) je sprevádzaný absolútnou deficienciou inzulinu v dôsledku chronickej autoimúnniej deštrukcie beta - buniek pankreasu; autoimunitný proces možno detegovať prítomnosťou protilátok ostrovčekových buniek. Produkcia inzulinu sa postupne zhoršuje; môže sa objaviť veľmi akútne, no kým k tomu dójde, môže uplynúť až 10 rokov. Počas tejto fázy sa nemusia objaviť príznaky hyperglykémie. Neskoršie však môže kritická udalosť, napríklad chirurgický zákrok alebo vírusová infekcia, viesť k akútnej ťažkej hyperiglykémii. Po manifestácii DM sa postupne strácajú protilátky buniek ostrovčekov.
Typ II je non - inznlín - dependentný DM (NIDDM) sa považuje za násiedok inzulínovej rezistencie vedúcej k porušeniu sekrécie inzulínu v pankrease a následne k hyperglykémii nalačno. NIDDM sa vyskytuje veľmi často u dospelých a jeho frekvencia sa zvyšuje po dosiahnutí veku 40 rokov. U osôb trpiacich na NIDDM sa môže prejavíť potreba terapíe ínzulínom s cieľom zlepšiť reguláciu hladíny glukózy v krvi.
Typ III je gestačný diabetes. Dochádza k nemu vtedy, ak sa u nedíabetických žien v príebehu gravídíty vyvíníe poškodeníe tolerancíe glukózy alebo šíe príznaky díabetíckého stavu. Môže byť spojené s komplikácíamí u novorodenca, prípadne u matky a so zvýšenou prenatálnou úmrtnosťou.
Rizikové faktory. Etíológía díabetes mellítus ostáva neznáma. Obezíta, výžíva s vysokým prísunom tuku, fyzícká nečínnosť a anamnéza gestačného díabetu sú rízíkovými faktormí vzniku NIDD. Prevalencía NIDDM v rodinách poukazuje na úlohu, ktorú zohráva genetícká predíspozícía. IDDM sa vyvíja u geneticky vnímavých osôb, pozoruje sa však častejšie ako ojedínelé prípady v rodinách bez díabetes mellítus v anamnéze. Všeobecne sa uznáva, že ľudía s poškodenou tolerancíou glukózy bývajú vystavení zvýšenému ríziku díabetu a kardiovaskulárnych chorób.
Vývoj DM - je to chronická choroba, ktorá progredujúc prechádza niekoľkými štádiami, kým sa rozvinú príznaky hyperglykémie. Akútne komplikácie sa manifestujú náhle ako metabolické stavy — napríklad diabetická ketoacidóza a akútna hyperglykemická dekompenzácia alebo inzulínom navodená hypoglykémia. Tie môžu byť prítomné už pri zistení NIDDM a môžu sa vyvinúť až 5 rokov po prejavení sa IDDM. Na druhej strane sa môžu komplikácie objaviť 25 rokov po zistení ochorenia.

Komplikácie môžu byť nasledujúce: diabetická retinopatia, ktorá môže viesť k slepote, diabetická nefropatia, ktorá cez mikro- a makroalbuminúriu a hypertenziu môže viesť ku konečnému štádiu — ochoreniu obličiek a ich zlyhaniu, diabetická neuropatia, ktorá môže nadobudnúť formu asymptomatickej klinickej polyneuropatie alebo autonómnej neuropatie s poškodenim sympatických alebo parasympatických funkcií, makrovaskulárne ochorenia.
Makrovaskulárne ochorenia pozostávajú z ochorenia periférnych artérií, z cerebrovaskulárnej choroby (ktorá sa s dvojnásobnou frekvenciou vyskytuje u diabetikov oboch pohlaví — v porovnaní s nediabetikini) a koronárnej choroby srdca (s dvoj- až trojnásobným excesom úmrtnosti vo veku pod 45 rokov — v porovnaní s nediabetickými osobami). Okrem toho môžu tieto choroby ovplyvniť interakčné rizikové faktory ako hypertenzia, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi, obezita alebo fajčenie. Ak sa zistia príznaky sekundárnych komplikácií, lepšia kontrola glukózy v krvi a špecifické opatrenia môžu zmeniť prirodzený priebeh diabetu k lepšiemu.

Wyniki (polski) 1:

DNI są rozdeľuie na trzy kategorie. Inzulin DM (IDDM) I zależy od typu towarzyszy niedobór bezwzględną z powodu przewlekłego inzulinu autoimúnniej zniszczenia komórek beta trzustki; Aby wykryć obecność wysepka przeciwciał może być procesu autoimmunologicznego. Inzulinu produkcja stopniowo jest coraz gorzej. Może być bardzo ostra, ale aż do dójde, może trwać do 10 lat. Na tym etapie nie mogą wystąpić objawy hiperglikemii. Później jednak może być krytyczne zdarzenia, takie jak Chirurgia lub infekcja wirusowa, prowadzące do ostrej ciężkiej hyperiglykémii. Po demonstracji DM traci stopniowo krwinkom wysepka. Typ II jest nie zależne inznlín DM (NIDDM) jest uważana za oporność na insulinę násiedok prowadzące do naruszenia wydzielania insuliny w trzustce i następnie na czczo hiperglikemia. NIDDM występuje bardzo często u osób dorosłych i jego częstotliwość wzrasta po 40 roku życia. U osób cierpiących na NIDDM może być konieczne prejavíť terapíe ínzulínom do poprawy regulacji hladíny glukozy we krwi. Typu III jest cukrzyca ciężarnych. Występuje, kiedy nedíabetických príebehu gravídíty vyvíníe poškodeníe tolerancíe dla kobiet w díabetíckého objawy glukozy lub šíe państwa. Mogą być związane z komplikácíamí w zwiększona śmiertelność noworodka lub matek i kobiet w ciąży. Czynniki ryzyka. Etíológía díabetes mellítus pozostaje nieznany. Obezíta, výžíva, fyzícká i nečínnosť przez wysokiej tłuszczu historia ciążowa díabetu są rízíkovými faktormí pojawienie się NIDD. Prevalencía NIDDM w rodzinach podkreśla rolę odgrywaną przez genetícká predíspozícía. IDDM u osób wrażliwych, opracowuje się genetycznie, jednak, obserwuje się częściej niż rodziny, bez historii, z ojedínelé w díabetes mellítus. Powszechnie uważa się, że ludzie z miejsc pracy z zaburzeniami glukozy tolerancíou wydają się być narażone na zwiększone díabetu chorób ríziku i układu krążenia. Rozwój FA it jest przewlekłą chorobą tego progredujúc przechodzi przez kilka faz, aż pojawią się objawy hiperglikemii. Ostrych powikłań do nagle objawiają się jako warunki metaboliczne takie jak cukrzycowej kwasicy ketonowej i ostrej dekompensacji hyperglykemická lub insuliny wywołane hipoglikemii. Te mogą być obecne ustalenia i rozwijać NIDDM może być do 5 lat po zakończeniu okresu przed IDDM. Z drugiej strony można się powikłania 25 lat po odkryciu choroby. Komplikácie môžu byť nasledujúce: diabetická retinopatia, ktorá môže viesť k slepote, diabetická nefropatia, ktorá cez mikro- a makroalbuminúriu a hypertenziu môže viesť ku konečnému štádiu — ochoreniu obličiek a ich zlyhaniu, diabetická neuropatia, ktorá môže nadobudnúť formu asymptomatickej klinickej polyneuropatie alebo autonómnej neuropatie s poškodenim sympatických alebo parasympatických funkcií, makrovaskulárne ochorenia. Makrovaskulárne ochorenia pozostávajú z ochorenia periférnych artérií, z cerebrovaskulárnej choroby (ktorá sa s dvojnásobnou frekvenciou vyskytuje u diabetikov oboch pohlaví — v porovnaní s nediabetikini) a koronárnej choroby srdca (s dvoj- až trojnásobným excesom úmrtnosti vo veku pod 45 rokov — v porovnaní s nediabetickými osobami). Okrem toho môžu tieto choroby ovplyvniť interakčné rizikové faktory ako hypertenzia, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi, obezita alebo fajčenie. Ak sa zistia príznaky sekundárnych komplikácií, lepšia kontrola glukózy v krvi a špecifické opatrenia môžu zmeniť prirodzený priebeh diabetu k lepšiemu.