Starostlivosť o terminálne chorého seniora TERMINÁLNA STAROSTLIVOSŤ Ide o časovo poslednú kvalifikovanú službu umierajúcemu. TERMINÁLNE CHORÝ Je nevyliečiteľne chorý, v konečnom štádiu choroby, kde už bola ukončená kuratívna liečba. Posledné štádium ochorenia je definované ako „postupné a nezvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti. Terminálny stav býva časovo ohraničený obdobím niekoľkých hodín, dní, prípadne týždňov“(Vorlíček - Adam - Pospíšilová a kol., 2004). Umieranie znamená časovo dlhší úsek (t.j. dlhší ako samotné terminálne štádium). Začína vtedy, keď do pacientovho (laického) a lekárovho (odborného) povedomia vstúpi poznanie, že ochorenie postihujúce konkrétneho jednotlivca, nie je zlučiteľné so životom. Obdobie umierania má tri etapy: prae finem – štádium usilovania o remisiu ochorenia, fáza je rôzne dlhá, trvá až po nástup terminálneho stavu, in finem – zodpovedá pojmu terminálny stav, post finem – fáza starostlivosti o mŕtve telo, starostlivosť o pozostalých. Terminálne chorý starý človek Smrť je súčasťou staroby a každý sa na ňu prirodzene pripravuje v tomto období. Úlohou ošetrovateľstva a starostlivosti o geriatrického pacienta je umožnenie pokojnej smrti. Starí ľudia sú väčšinou vyrovnaní s faktom, že ich život speje ku koncu, niekedy tento koniec vítajú, lebo sú unavení životom, svojou chorobou, osamelosťou a stratou programu. Priebeh umierania môže byť potom odlišný od schémy opísanej Kubler- Rosovou. Nulová fáza, alebo fáza negácie a agresie môžu chýbať alebo prebehnúť rýchlo a menej výrazne. Viac sa zdôrazňuje fáza kompromisu a odďaľovania. Depresia je rôzne hlboká a prechádza do fázy akceptácie a rezignácie, kde prevažuje skôr strach z vlastného umierania než zo smrti samotnej. Priebeh zomierania podľa Kuble-Rosovej1. Popieranie2. Hnev, agresia3. Vyjednávanie4. Depresia5. Zmierenie Do symptomatológie umierania patrí aj strach. U starých ľudí je strach zo smrti menší, než strach z umierania. Celkom výnimočne sa stretávame s thanatofóbiou.K akceptácii smrti starcami dochádza vtedy, ak bremená staroby a choroby sú príliš ťažké. Starí ľudia túžia zomrieť vo svojom zvyčajnom prostredí- doma. Vlastný byt je pre starého človeka zdroj istoty, radosti, často ak bývajú v rodinnom dome majú aj svojich zvieracích miláčikov a rôzne drobnosti, ktoré sú pre nich potrebné. Hospitalizácia alebo nútený odchod do domu dôchodcov stav istoty a radosti naruší. Ak sa zdravotný stav zhorší- dekompenzácia chronického ochorenia, diagnostika onkologického ochorenia, starý človek prejavuje obavy, z prílišného utrpenia- obavy môžu prejsť do úzkosti, ktorá je nepriaznivá pre psychický stav. Starý človek realisticky posudzuje vývoj svojej choroby, často si robí menej ilúzií ako dospelý. Ľahšie prijíma bytie v poslednej fáze svojho života. Strach pred smrťou s postupujúcim vekom slabne. Dôležitá je rodinná situácia starého človeka, tá určuje i jeho lipnutie, túžbu po živote alebo zmierenie so smrťou. Často sa znepokojujú, ako to zvládnu rodinní príslušníci- partner a deti. Starostlivosť a uspokojovanie potrieb Starostlivosť o umierajúceho staršieho človeka spočíva v uspokojovaní jeho biologických potrieb, potreby istoty, spolupatričnosti, dôvery, lásky, sebaúcty, nádeje, potreby čo najvyššej miery rozhodovania o sebe a potreby záujmu okolia. Výrazné je uspokojovanie spirituálnych potrieb. Zdravotnícki pracovníci nesmú ignorovať nešťastie starého človeka. Predpisovanie liekov a starostlivosť o telo je malá časť úlohy. Dôležité je sústrediť sa na psychický stav, prvoradé je získanie dôvery. Ako aj nedopustiť sociálnu izoláciu, prípadne presvedčiť aj príbuzných, aby dovolili deťom prichádzať k chorému. Návšteva vnúčat a pravnúčat pomôže zabudnúť na bolesť a vyvolá pozitívne pociťovanie u starého človeka. Starý človek na konci života nehľadá príležitosť na filozofické diskusie, nemá už ani silu a jeho pozornosť je ohraničená. Dovoláva sa nás, aby našiel svoj spôsob viery, ktorá mu umožní zaujať svoje pravé miesto, všetko duchovné, lásku, ktorú dáva, ako aj tú, ktorú prijíma, tú lásku, ktorá bude existovať aj po jeho smrti. Najčastejšie príčiny paliatívnej starostlivosti Náhly stav- NCMP, I.M, infekčné ochorenie- vírusové, bakteriálne, úrazy, zlomeniny, Dekompenzácia chronického ochorenia, Onkologické ochorenie, Demencie. Ochorenie často sprevádzajú psychické problémy- dezorientovaný starý človek vyžaduje našu účasť viac ako šľachetný súcit, nekonečnú trpezlivosť a pozornosť. Jeho ťažkosti s pamäťou a opakovanie už povedaného neuľahčujú pochopenie jeho reči, získať si jeho dôveru je dosť ťažké. Chorý musí vnímať veľkú láskavosť v rozhovoroch s ošetrujúcim. Dezorientovaný alebo dementný človek potrebuje fyzický kontakt s inou osobou, zvláštny druh starostlivosti zdravotníckych pracovníkov a rodiny.
Tłumaczony, proszę czekać..
