4. rozptyľovanie sa, 5. prerušovanie rozprávania, 6. nevšímavosť a nezáujem. Pravidlá aktívneho počúvania: 1. neprerušovať pacienta, 2. udržiavať zrakový kontakt, 3. všímať si obsah a spôsob komunikácie, 4. všímať si vyhýbavé témy pacienta v rozhovore, 5. opatrne interpretovať informácie a pozorovanie - Pasívne počúvanie — neposkytuje pacientovi spätnú väzbu. Sestra môže počúvať sluchom, zrakom, srdcom. Slová, ktoré sestra počúva, majú šírokú paletu významov. To môže zapríčiniť nesprávne pochopenie toho, čo pacient rozpráva. Sestra okrem obsahu rozhovoru počúva akustický sprievod hovoreného slova (intonácia, rečové tempo, výšku hlasu, rytmus).Nestači však len počuvť. Rozhodujuca je intierpretácia - výklad, vysvetlenie, pochopenie zmyslu, co patient hovori.Rezonancia – znamena, ze sestra opakuje s drobnymi upravami vyroky pacienta. Tym mu sestra dava najavo, że ho počuva a sleduje: „ja sa vysetrenia bojim"Reflexia — ide o vol’nu interpretaciu toho, čo jej pacient Povedal.Sumarizacia - je zhrnutie rozhovoru so zameranim sa na najdôležitejsie informacie.b) Vyużitie ticha Sucasťou każdeho rozhovoru sú pauzy. Doovodov, prečo pacient počas rozhovoru stichne je: unava, uputal ho nejaky predmet alebo osoba, strach, rešpekt, zamyslenie, rozpaky, nepochopil čo sestra povedala, hnev, boji sa aby nepovedal niečo, co nebude mocť odvolať, zbiera odvahu. Mlčanie treba ticho tolerovať, nenabádať k tontu, aby sa v rozhovore pokračovalo, ak je to neprijemné. Ticho je účinné vtedy, ak pacient plače alebo je vel’mi emotivny. Ak mlčanie trva dlho a neplni svoju úlohu, môže ho sestra prerušiť. 4. UKONČENIE ROZHOVORU Rozhovor zvyčajne ukončuje sestra, zriedkavejšie pacient. Rozhovor sa može ma skončiť, keď sestra ziskala potrebné informkie. Pacient zakončuje rozhovor v pripade, že sa rozhodne nepodať d'aľšie informácie, alebo nemóžse pokračovat v rozhovore pre nejakú pričinu - nevoľnosť. Záver býva tiež dóležitý pre udržanie spojenia a dovery ziskanej počas rozhovoru Na uľahčenie budúcich stretnuti sa na uzavretie rozhovoru zvyčajne využívajú tieto spósoby: 1. naznačiť, že rozhovor speje ku koncu, treba mu ponechať dostatok Času inak môže pokladať ponuku za neúprimnú, 2. vyhlasiť splnenie účelu rozhovoru, 3. vyjadriť ocenenie či spokojnosť s tým čo sa dosiahlo, 4. vyjadriť záujem o blaho pacienta do budúcnosti, 5. plánovať nasledujúce stretnutie/ak je potrebné/6. treba objasniť, čo sa bude diať d'alej, 7. signalizovať, že dohovorený časový limit uplynul, alebo vysvetliť, preco treba rozhovor ukončiť 6. ZÁZNAM ROZHOVORU Bez súhlasu toho, s kým hovoríme, ho nesmieme nahrávat' na diktafón, natacat’ na video. Rozloženie papierov na stoliku a zaznamenávanie všetkého, čo pacient povie, nie je správne. Celá situácia skór pripomina niečo formálne a pacient sa pri tom neuvoľní. Na druhej strane, ked' si človek nerobi žiadne poznámký , moiže to viesť vo vedomí pacienta k domnienke, že je braný málo vážne. Z toho vyplyva, że vhodnejšie je si urobiť poznámky hned' po realizovanom rozhovore.Nie vżdy sa nám podarí zohnať všetky informácie, ktoré sú potrebné pre zahajenie rozhovoru, ako je: a) Dobre zapamätať meno a priezvisko a všetky zálcladné údaje o človeku, s ktorým ideme hovoriť, b) pokúsíť sa predvídať, prečo pacient prichádza a pripraviť sa na možné eventuality, c) Z psychologických a osobnostných charakteristík je dôležité si uvedomiť: • Schopnosti, inteligenciu, vzdelanostnú úroveň pacienta — to má vplyv na úroveň komunikácie, racionálnosť prístupu, spôsob argumentácie a pod. • Stav nervového systému — labilnosť, podráždenosť, spokojnosť, impulzívnosť a pod. • Či ide o extroverta alebo introverta — extrovert: je zhovorčivejší, spoločenskejší, skôr ho treba v rozhovore prerušovať, introvert: uzavretý, nerád hovorí o sebe o svojich problémoch — treba ho viac podporovať. • Aby uświadomić ich sytuacji, jak się czujemy, aby udowodnić odosobniť.
Tłumaczony, proszę czekać..