V.3 EPIDEMIOLÓGIA A PREVENCIA CHRON

V.3 EPIDEMIOLÓGIA A PREVENCIA CHRONICKÝCH CHORÔB
ANNA EGNEROVÁ, MÁRIA AVDIČOVÁ
Chronické choroby (neprenosné choroby) sú veľká skupina chorôb, ktoré sú predmetom záujmu zdravotníkov, sociológov, ekonómov a prezieravých politikov vo všetkých štátoch sveta, v ostatných dekádach. Dôvodom je ich vysoký výskyt s tendenciou nad'alej sa zvyšovať, čo predstavuje zvyšujúcu sa záťaž pre verejné zdravotníctvo, zdravotnú starostlivosť, ekonomiku zdravotníctva a celého štátu. Súčasne je to aj problém sociálny, etický a psychologický pre jednotlivcov,
komunity aj spoločnosť.
Hlavné chronické choroby, ktorými sa zaoberá táto kapitola sú: kardiovaskulárne choroby, zhubné nádory, diabetes mellitus 2. t-ypu, obezita, chronické choroby respiračného systému. Ďalšie dôležité chronické choroby sú: psychické poruchy, poruchy zraku a sluchu, choroby kostí, kĺbov, pohybového systému vrátane osteoporózy, genetické poruchy a chronické choroby gastrointestinálneho systému.
Historickývývoj chronických chorôb možno rozdelíť do 5 etáp:
1. etapa - koniec 17. až začíatok 19. storočía - výskyt bol zanedbateľný, prevládal výskyt infekčných chorôb, väčšina obyvateľstva zomierala mladá, najmä v epidémiách moru, cholery, hladomoru. Hlavnou príčínou smrti boli infekčné choroby.
2. etapa - koniec 19. až začiatok 20. storočia - výskyt chronických chorôb najmä kardiovaskulárnych a zhubných nádorov sa proti predošlému obdobiu zvýšil, pretože sa obyvatelia dožívajú vyššieho vekuyďaka účinným hygienickým opatreniam, akými boli zabezpečenie pitnej vody, kanalizácia, kvalitnejšie bývanie, kvalitnejšia výživa a zdravotná starostlivosť. Súčasne dochádza k objavom mnohých mikrobiálnych agensov, k spresneniu diagnostiky infekčných chorôb, ich kauzálnej liečbe a účinným protiepidemickým opatreniam, z ktorých ako najvýznamnejšie treba spomenúť očkovanie.
3. etapa - roky 1930 - 1965 - chronické choroby, akýrmi sú infarkt myokardu, cievne choroby mozgu, zhubné nádory (pľúc, žalúdka a maternice) sa stávajú vedúcimi príčinami smrti. Objavujú sa prvé výsledky identifikácie rizikových faktorov, ako aj ich asociácií pri vzniku chronických chorôb. Podiel infekčných chorôb ako príčin smrti sa znižuje. V tomto období dochádza k spoločenským chorób zmenám, akými sú automatizácia, použivanie informačných systémov, pribúda nemanuálna práca, zvyšuje sa sťahovanie obyvateľov z vidieka do miest. Zásadným spôsobom sa mení životný štýl obyvateľov: stúpa kalorická hodnota stravy, zyyšuje sa spotreba živočíšnych tukov, znižuje sa fyzická aktivita, zvyšuje sa prevalencia fajčenia, zyyšuje sa možnosť expozície škodlivinam' (promótorom karcinogenézy a aterosklerózy) v poľnohospodárstve aj v priemysle.
4. etapa — od roku 1965 dodnes — výskyt chronických chorób je vysoký, sú najčastejšou pričinou smrti a pozoruje sa úmrtnosť v mladšich vekových skupinách. Odborníci konštatujú epidemický výskyt chronických chorób v priemyselne rozvinutých štátoch, postupne sa výskyt stáva pandemickim. V živote obyvateľov sa stále intenzivnejšie prejavujú negatíva globalizácie, predovšetkým nežiaduca transformácia stravovania a vzostup fyzickej inaktivity. Rapídne narastá počet rizikových osôb už aj v detskom a mladom veku. Zaznamenávajú sa jednoznačne pozitívne výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tieto predstavujú skvalitnenie diagnostiky a liečby, čo znamená, že sa predlžuje preživanie osób s jednou alebo viacerými chronickými chorobarni. Súčasne to znamená enormné narastanie finančných nákladov na zdravotnú starostlivosť a zyyšujúci sa počet osôb so zníženou kvalitou života.
V tejto dobe stále absentuje surveillance chronických chorôb, ktorá by pomohla lepšie poznať zákonitosti výskytu chronických chorób. Stále viac odbornikov deklaruje potrebu kvalitnej široko aplikovanej primárnej prevencie, ktorá zníži počet rizikových a chorých osôb a zníži aj ekonomickú záťaž zdravotníctva a obyvateľov. Trend vývoja chronických chorôb si vyžaduje organizovanie projektov a programov pre komplexné riešenie sekundárnej a primárnej prevencie.
5. etapa - budúcnosť — dá sa predpokladať, že bude starnúť populácia, budú narastať nedostatky v stravovaní a bude sa zvyšovať fyzická inaktivita so všetkýmí zdravotnými dôsledkami predovšetkým obezitou, výskytom diabetes mellitus 2. typu, chorobami pohybového aparátu a ďalšími patologickými dôsledkami. Očakáva sa intenzívny výskum vo verejnom zdravotníctve zameraný na nové metódy štúdia výskytu chronických chorób a na efektivitu primárne preventívnych intervencií.
Hlavné charakteristiky chronických chorôb

Wyniki (polski) 1:

EPIDEMIOLOGIA i profilaktyka chorób PRZEWLEKŁYCH w 3. ANNA EGNEROVÁ, MARIA AVDIČOVÁ Przewlekłe choroby (choroby niezakaźne) to duża grupa chorób, które są interesujące dla służby zdrowia, socjologów, ekonomistów i polityków we wszystkich krajach świata, inne rozsądne, od dziesięcioleci. Powodem tego jest ich wysoka częstość występowania z tendencją do wzrosnąć, co jest coraz poważniejszym problemem zdrowia publicznego, zdrowia, gospodarki, zdrowia i całego państwa. W tym samym czasie jest również problem społecznych, etycznych i psychologiczne dla osób fizycznychWspólnoty i społeczeństwa.Poważne choroby przewlekłe, które zostały omówione w niniejszym rozdziale są: choroby układu krążenia, raka, cukrzycy typu 2. typu t, otyłości, chorób przewlekłych układu oddechowego. Innych ważnych chorób przewlekłych są: zaburzenia psychiczne, zaburzenia widzenia i słuchu, choroby układu mięśniowo-szkieletowego, w tym kości, stawów, osteoporoza, choroby genetyczne i przewlekłych chorób układu pokarmowego. Historickývývoj przewlekłe choroby mogą być rozdelíť w 5 etapach: Faza 1-koniec 17. do začíatok 19. storočía wystąpienia była znikoma, było rozpowszechnienie chorób zakaźnych, większość ludności, szczególnie w epidemii ptasiej zarazy, młody zomierala, głód. Głównym príčínou śmierci były choroby zakaźne.2. etapa - koniec 19. až začiatok 20. storočia - výskyt chronických chorôb najmä kardiovaskulárnych a zhubných nádorov sa proti predošlému obdobiu zvýšil, pretože sa obyvatelia dožívajú vyššieho vekuyďaka účinným hygienickým opatreniam, akými boli zabezpečenie pitnej vody, kanalizácia, kvalitnejšie bývanie, kvalitnejšia výživa a zdravotná starostlivosť. Súčasne dochádza k objavom mnohých mikrobiálnych agensov, k spresneniu diagnostiky infekčných chorôb, ich kauzálnej liečbe a účinným protiepidemickým opatreniam, z ktorých ako najvýznamnejšie treba spomenúť očkovanie.3. etapa - roky 1930 - 1965 - chronické choroby, akýrmi sú infarkt myokardu, cievne choroby mozgu, zhubné nádory (pľúc, žalúdka a maternice) sa stávajú vedúcimi príčinami smrti. Objavujú sa prvé výsledky identifikácie rizikových faktorov, ako aj ich asociácií pri vzniku chronických chorôb. Podiel infekčných chorôb ako príčin smrti sa znižuje. V tomto období dochádza k spoločenským chorób zmenám, akými sú automatizácia, použivanie informačných systémov, pribúda nemanuálna práca, zvyšuje sa sťahovanie obyvateľov z vidieka do miest. Zásadným spôsobom sa mení životný štýl obyvateľov: stúpa kalorická hodnota stravy, zyyšuje sa spotreba živočíšnych tukov, znižuje sa fyzická aktivita, zvyšuje sa prevalencia fajčenia, zyyšuje sa možnosť expozície škodlivinam' (promótorom karcinogenézy a aterosklerózy) v poľnohospodárstve aj v priemysle. 4. etapa — od roku 1965 dodnes — výskyt chronických chorób je vysoký, sú najčastejšou pričinou smrti a pozoruje sa úmrtnosť v mladšich vekových skupinách. Odborníci konštatujú epidemický výskyt chronických chorób v priemyselne rozvinutých štátoch, postupne sa výskyt stáva pandemickim. V živote obyvateľov sa stále intenzivnejšie prejavujú negatíva globalizácie, predovšetkým nežiaduca transformácia stravovania a vzostup fyzickej inaktivity. Rapídne narastá počet rizikových osôb už aj v detskom a mladom veku. Zaznamenávajú sa jednoznačne pozitívne výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tieto predstavujú skvalitnenie diagnostiky a liečby, čo znamená, že sa predlžuje preživanie osób s jednou alebo viacerými chronickými chorobarni. Súčasne to znamená enormné narastanie finančných nákladov na zdravotnú starostlivosť a zyyšujúci sa počet osôb so zníženou kvalitou života. V tejto dobe stále absentuje surveillance chronických chorôb, ktorá by pomohla lepšie poznať zákonitosti výskytu chronických chorób. Stále viac odbornikov deklaruje potrebu kvalitnej široko aplikovanej primárnej prevencie, ktorá zníži počet rizikových a chorých osôb a zníži aj ekonomickú záťaž zdravotníctva a obyvateľov. Trend vývoja chronických chorôb si vyžaduje organizovanie projektov a programov pre komplexné riešenie sekundárnej a primárnej prevencie. 5. etapa - budúcnosť — dá sa predpokladať, že bude starnúť populácia, budú narastať nedostatky v stravovaní a bude sa zvyšovať fyzická inaktivita so všetkýmí zdravotnými dôsledkami predovšetkým obezitou, výskytom diabetes mellitus 2. typu, chorobami pohybového aparátu a ďalšími patologickými dôsledkami. Očakáva sa intenzívny výskum vo verejnom zdravotníctve zameraný na nové metódy štúdia výskytu chronických chorób a na efektivitu primárne preventívnych intervencií. Hlavné charakteristiky chronických chorôb