Farmakoterapia v starobe je charakt

Farmakoterapia v starobe je charakterizovaná polypragmáziou, prevahou symtomatologickej liečby nad kauzálnou, vyšším výskytom nežiaducich účinkov liečiv, zhoršením compliance, zvláštnosťami farmakokinetiky, farmakodynamiky
 Farmakoterapia v starobe
 S vekom sa znižuje schopnosť pacienta narábať s liekmi,
 mnohé liečivá môžu zhoršiť základné ochorenie alebo prekrývať príznaky choroby- liečba jedného ochorenia môže viesť k zhoršeniu iného prítomného ochorenia,
 farmakoterapia môže znižovať kvalitu života,
 pre niektoré chorobné stavy je výhodnejšia nefarmakologické liečba,
 s rastúcim vekom chorého sa znižuje prospešnosť liečby a zvyšuje sa jej riziko,
 niektoré lieky ovplyvňujú laboratórne parametre.
 Problémy farmakoterapie vo vyššom veku
 Zo strany liečiva
 Zo strany seniora
 Zdravotníckych pracovníkov
 Etické problémy
 Zo strany liečiva
 Nežiaduce účinky
 Liekové interakcie
 Zhoršená kvalita života
 Zo strany pacienta
 samo medikácia, samovoľné neužívanie liekov, nadužívanie liekov
 ukladanie liekov do zásoby
 nedostatočná spolupráca
 Zo strany zdravotníckych pracovníkov
 Nedostatočná koordinácia spolupráce pri farmakoterapii
 Predpisovanie nevhodných liekov
 Nedostatok času na poučenie seniora
 Nedodržiavanie individuálnej dávkovacej schémy
 Nadužívanie liekov
 Základným predpokladom racionálnej terapie je vždy presná a správna diagnóza.
 Pred zahájením liečenia pátrame primeranými vyšetrovacími postupmi po príčinách ťažkostí a pokiaľ je to možné, usilujeme sa o liečbu kauzálnu (podľa príčiny vzniku ochorenia).
 Zamýšľame sa tiež nad tým, či je farmakoterapia vôbec nutná.
 Bolesti hlavy, nespavosť, závrate môžu byť vyvolané sociálnym stresom a pocitom samoty. Farmakoterapia v týchto situáciách je zlou náhradou rôznych foriem sociálnej pomoci, psychoterapie, fyzikálnej terapie a ďalších nefarmakologických liečebných postupov.
Z klinickej praxe sú dobre známe zmeny citlivosti starších osôb na niektoré farmaká. Pozoruhodná je veľká variabilita účinkov, pri ktorej musíme rátať s veľmi rozdielnou účinnosťou i pri rovnakom dávkovaní. Variabilita sa prejavuje napr. u liečiv ovplyvňujúcich kardiovaskulárny systém, tiež u liečiv pôsobiacich na CNS.
 Farmakokinetika a dynamika liečiv
 V oblasti farmakokinetiky môže byť porušená distribúcia i metabolizmus liečiv, ale najvýznamnejšie sú zmeny v oblasti renálnej exkrécie. Starí chorí ľudia sú tiež veľmi vnímaví na nefrotoxické poškodenie.
 Zmeny farmakodynamických ukazovateľov sú vyvolané najmä zmenenou citlivosťou cieľových tkanív na lieky. Je známe, že starý organizmus reaguje na niektoré lieky citlivejšie (benzodiazepíny, silné analgetiká) a na niektoré liekové kombinácie menej senzitívne (izoprenalín, propranolol) ako dospelý jedinec. Liečivá týchto skupín sa musia preto používať vždy s veľkou opatrnosťou.
 Nežiaduce účinky
 Vyšší výskyt nežiadúcich účinkov liekov (NÚL) u starších jedincov súvisí s vekom. Ich prejavy bývajú atypické.
 Dokázané je, že s vyšším počtom ordinovaných liekov stúpa aj výskyt nežiadúcich účinkov a že tieto u starších pacientov súvisia skôr s polypragmáziou než s vlastným vekom.
 Význam nežiadúcich účinkov liekov u starších jedincov podčiarkuje skutočnosť, že tak častý geriatrický syndróm, ako je zmätenosť, môže byť vyvolaný psychofarmakami, digoxínom, perorálnymi antidiabetikami, anticholínergikami, kortikoidmi a pod. Vždy zisťujeme aj súbežne užívané lieky.
 Najčastejšie nežiaduce účinky
 zmeny tlaku krvi (najčastejšie hypotenziu), ak pacient užíva- diuretiká, antyhypertenzíva, beta blokátory, hypnotiká, sedatíva, neuroleptiká
 zmeny psychického stavu ako zmätenosť- neuroleptiká, antidepresíva, hypnotiká, sedatíva, kortikosteroidy, antiflogistiká, digitalis, depresiu- rezerpín, beta blokátory, kortikoidy,
 zhoršenie kognitívnych funkcií- neuroleptiká, hypnotiká, sedatíva, halucinogény, hypoglykemiká,
 zmeny vylučovania moču- močová inkontinencia- diuretiká, hypnotiká, sedatíva, neuroleptiká, beta blokátory, lítium,
 zmeny vylučovania stolice- zápcha- kodein, anodyna, spazmoanalgetiká, duiretiká, anticholinergiká, hnačka- širokospektrálne antibiotiká., cholinergiká, prokinetiká,
 vracanie- cytostatiká, emetiká, chemoterapeutiká,
 kašeľ- ACE inhibítory,
 extrapyramídové príznaky- neuroleptiká, metyldopa, rezerpín,
 poruchy vedomia- inzulín, perolrárne antidiabetiká,
 instabilita- hypotenzíva, hypnotiká, neuroleptiká, sedatíva, antidepresíva, antihistanimiká
 Prevencia NÚL
 Racionálne užívanie liečiv v starobe vyžaduje kritické hodnotenie každej novej indikácie. Vždy zvažujeme stupeň farmakoterapeutického rizika, charakter ochorenia a jeho prejavy.
 Preskripcia niektorých farmák má v staršom veku spornú terapeutickú hodnotu. Nemôžu sa predpisovť lieky, ktoré môžu vyvolať symptomatológiu závažnejšiu ako sú príznaky vlastného ochorenia. Prihliadame pritom na funkčný stav eliminačných orgánov.
 Možnosti prevencie rizika NÚL:
 zvýšenie informovanosti,

Wyniki (polski) 1:

Farmakoterapia w starszym wieku charakteryzuje się przewagą polypragmáziou, leczenie symtomatologickej kauzálnou, częstość występowania działań niepożądanych produktów leczniczych, pogorszenie zgodności, specyfiki farmakokinetyki i farmakodynamiki  Farmakoterapii w starszym wieku uważane za zdolność pacjenta do obsługi produktów leczniczych, wielu leków może nasilać u podstaw stanu chorobowego lub objawy choroby, leczenie choroby mogą prowadzić pokrywają się jeden do pogorszenia innej choroby, Lek może osłabić jakość życia, dla niektórych warunków choroby jest bardziej wygodne, nie farmakologicznego leczenia z wiekiem chorych korzyści i zwiększa ryzyko leczenia jest mniejsze,Niektóre leki mają wpływ na  parametrów laboratoryjnych. Problemy farmakoterapii w starszym wieku  przez lek przez pod pracowników służby zdrowia Etyczne problemy  przez lek  działania niepożądane interakcje Zaburzenia jakości życia  przez pacjenta  siebie leków, przymusowe leczenie, nadużywanie leków neužívanie przechowywania leków w magazynie kooperacji  przez służby  brak koordynacji współpracy w farmakoterapiiniewłaściwe podjąć leków  z braku czasu na lekcji pod niezgodność z indywidualnego dawkowania zaplanować Nadužívanie liekov Základným predpokladom racionálnej terapie je vždy presná a správna diagnóza.  Pred zahájením liečenia pátrame primeranými vyšetrovacími postupmi po príčinách ťažkostí a pokiaľ je to možné, usilujeme sa o liečbu kauzálnu (podľa príčiny vzniku ochorenia).  Zamýšľame sa tiež nad tým, či je farmakoterapia vôbec nutná.  Bolesti hlavy, nespavosť, závrate môžu byť vyvolané sociálnym stresom a pocitom samoty. Farmakoterapia v týchto situáciách je zlou náhradou rôznych foriem sociálnej pomoci, psychoterapie, fyzikálnej terapie a ďalších nefarmakologických liečebných postupov. Z klinickej praxe sú dobre známe zmeny citlivosti starších osôb na niektoré farmaká. Pozoruhodná je veľká variabilita účinkov, pri ktorej musíme rátať s veľmi rozdielnou účinnosťou i pri rovnakom dávkovaní. Variabilita sa prejavuje napr. u liečiv ovplyvňujúcich kardiovaskulárny systém, tiež u liečiv pôsobiacich na CNS.  Farmakokinetika a dynamika liečiv V oblasti farmakokinetiky môže byť porušená distribúcia i metabolizmus liečiv, ale najvýznamnejšie sú zmeny v oblasti renálnej exkrécie. Starí chorí ľudia sú tiež veľmi vnímaví na nefrotoxické poškodenie. Zmeny farmakodynamických ukazovateľov sú vyvolané najmä zmenenou citlivosťou cieľových tkanív na lieky. Je známe, že starý organizmus reaguje na niektoré lieky citlivejšie (benzodiazepíny, silné analgetiká) a na niektoré liekové kombinácie menej senzitívne (izoprenalín, propranolol) ako dospelý jedinec. Liečivá týchto skupín sa musia preto používať vždy s veľkou opatrnosťou.  Nežiaduce účinky Vyšší výskyt nežiadúcich účinkov liekov (NÚL) u starších jedincov súvisí s vekom. Ich prejavy bývajú atypické.  Dokázané je, že s vyšším počtom ordinovaných liekov stúpa aj výskyt nežiadúcich účinkov a že tieto u starších pacientov súvisia skôr s polypragmáziou než s vlastným vekom.  Význam nežiadúcich účinkov liekov u starších jedincov podčiarkuje skutočnosť, že tak častý geriatrický syndróm, ako je zmätenosť, môže byť vyvolaný psychofarmakami, digoxínom, perorálnymi antidiabetikami, anticholínergikami, kortikoidmi a pod. Vždy zisťujeme aj súbežne užívané lieky.  Najčastejšie nežiaduce účinky zmeny tlaku krvi (najčastejšie hypotenziu), ak pacient užíva- diuretiká, antyhypertenzíva, beta blokátory, hypnotiká, sedatíva, neuroleptiká  zmeny psychického stavu ako zmätenosť- neuroleptiká, antidepresíva, hypnotiká, sedatíva, kortikosteroidy, antiflogistiká, digitalis, depresiu- rezerpín, beta blokátory, kortikoidy,  zhoršenie kognitívnych funkcií- neuroleptiká, hypnotiká, sedatíva, halucinogény, hypoglykemiká, zmeny vylučovania moču- močová inkontinencia- diuretiká, hypnotiká, sedatíva, neuroleptiká, beta blokátory, lítium,  zmeny vylučovania stolice- zápcha- kodein, anodyna, spazmoanalgetiká, duiretiká, anticholinergiká, hnačka- širokospektrálne antibiotiká., cholinergiká, prokinetiká,  vracanie- cytostatiká, emetiká, chemoterapeutiká, kašeľ- ACE inhibítory,  extrapyramídové príznaky- neuroleptiká, metyldopa, rezerpín,  poruchy vedomia- inzulín, perolrárne antidiabetiká,  instabilita- hypotenzíva, hypnotiká, neuroleptiká, sedatíva, antidepresíva, antihistanimiká Prevencia NÚL Racionálne užívanie liečiv v starobe vyžaduje kritické hodnotenie každej novej indikácie. Vždy zvažujeme stupeň farmakoterapeutického rizika, charakter ochorenia a jeho prejavy.  Preskripcia niektorých farmák má v staršom veku spornú terapeutickú hodnotu. Nemôžu sa predpisovť lieky, ktoré môžu vyvolať symptomatológiu závažnejšiu ako sú príznaky vlastného ochorenia. Prihliadame pritom na funkčný stav eliminačných orgánov.  Možnosti prevencie rizika NÚL:  zvýšenie informovanosti,