KOMUNIKÁCIA Komunikácia je jedným zo zaladných socialno-psychologickych procesov (Hanzliková, 2006). Komunikovanim si podávame významy v priamom alebo nepriamom kontakte, je to proces dorozumenia sa medzi ľud’mi. Ide vlastne o predávanie a príjimaníe vyznamov. Pod pojmom význam rozumieme - informáciu, poznatky, emocíe, hodnoty. Latinské slovo „communicare" znamená vlastne, „communem reddere”, čo do slovenčiny móžeme preloziť ako urobit’ spoločným. Komunikácia je: a) stale pritomná - nemożeme nekomunikovať, komunikujeme stále - mlčanie má svoj význam, výraz tváre a pohyby to všetko prínáša určité informácie, b) pokračujuca - napriklad pozdrav je pokračovaním dovtedajšieho vzťahu teda i komuníkácíe, c) predvídateľná - čím víac o komuníkácíí víeme, tým lepšie vieme predvídať jej výsledok, d) mnohourovnová - počas komuníkácie sí treba všímať nielen obsah, ale aj vzťah, ktorý vyjadruje, e) je zdíeľaním významov - to, o čo v komunikácii ide, sú významy, nie slová, (Krížová, 2006) 1.1 Delenle komunikačných prostriedkov Delenie komunikačných prostríedkov z rôznych hľadísk ako: a) verbalna komunikacia (hovorená a písaná reč), b) meta - alebo paralíngvístické znaky komunikácie (hlasová intonácia, napr. íronícké zafarbeníe hlasu, jeho akcent...), c) nonverbálna komuníkácía: výraz (mimika, tzv. "reč tela", ...ako smiech a plač), správaníe (jednaníe, gesta, ale napr. pohľad ). K tomu sa ešte prípája komuníkácía prostredníctvom obrazov a symbolov. Podl'a Kŕívohlavého: a) jazyková - verbálna, língvístická, b) popríjazyková - neverbálna, paralingvistická, c) mimojazyková- extralingvistická. Podl'a Hursta: a) komunikácía tvárou v tvár, b) komunikácía prostredníctvom prostrednika - počitač, telefom, fax, c) písomná komunikácia, d) medzinárodná komunikácia (Brindza, J. 1996).1.2 Delenie komunikácie Komunikáciu rozdeľujeme podľa rôznych kritérií na: - verbálnu, neverbálnu, komunikácia činmi - podľa použitia slov a pbsahu,- jednosmernú, dvojsmernú, viacsmernú - podľa smerovania, - vertikálnu, horizontálnu, ohniskovú, ret'azovú, kruhovú - podl'a spôsobu šírenia informácie, - formálnu a neformálnu - podľa formálnosti,- priamu a nepriamu – podľa priamosti,- interpersonálna, intrapersonálna (sám so sebou) - podľa počtu osôb, - komunikačné symboly (obručka, značky...) posunková reč, extrasenzorická komunikácia (ak na niekoho myslíme a v zápätí ho stretneme) osobitné druhy komunikácie (Sidorová, E., Jakubíková, M., 2003).Zo vzt'ahového hľadiska môžeme rozdelit' ešte d'alšie formy komunikácie: - intrapersonálna (napr. získavanie informácií z počítača alebo z archívu), - interpersonalna (komunikácia medzi dvomi alebo viacerými osobami), - masová komunikácia (komunikácia sprostredkovaná masmédiami, ako sú rozhlas, televízia, literatúra, tlač apod.). V praxi má najväčší význam interpersonálna komunikácia. Interpersonálna komunikácia prebieha najmenej vo dvoch významových líniách. Jednak je to línia tematicka, to, čo sa hovorí alebo prijima, jednak línia interpretaćná - aký význam prikladajú komunikujúci danej téme. V ošetrovatel’stve využívame komunikáciu: a) sociálnu, b) terapeutickú, c) štruktúrovanú. 1.3 Štruktúra sociálnej komunikácie Sociálna komunikácía je proces. Proces, ktorý sa uskutočňuje v určitom čase, slede, prostredí a za určitých podmienok. V komunikačnom systéme sú rovnocenne zastúpené jednotlivé zložky: a) komunikátor — je osoba, ktorá informácie, správy vysiela inej osobe, iným osobám, skupine, b) komunikant — predstavuje osobu, ktorej je informácia, správa určená. Informácie prijima a následne ich dekóduje, c) komuniké — zahŕňa obsah správy, d) komunikačný kanál — cesta, spôsob prenosu informácie (Mikulaštík, M.,2003).
Tłumaczony, proszę czekać..